VRÁTNA – Druhý deň, respektíve prvý plnohodnotný, nášho letného tripu sme odštartovali raňajkami a vydali sa na prvú túru, teda nazvime to radšej prechádzku. Hľadali sme niečo krátke, v chládku a nie moc náročné práve kvôli Roxxy.

Z mapy sme vybrali modrú turistickú značku v trase Starý dvor -> Sedlo Príslop. Východzí bod našej trasy mal nadmorskú výšku 614 m, ted finálny 916 metrov. Jednalo sa o vcelku pekné prevýšenie na tak krátkej trase na blatovej ceste medzi stromami. Avšak nechýbal horský potôčik, ktorý slúžil ako príjmené ochladenie štvornohej.

Aj keď cesta hore bola náročná, ten výhľad stál skutočne za to. Ale cesta dole prudkým zrazom bola o niečo náročnejšia ako by sa mohlo zdať, navyše keď vás ťahá neunavený husky.

Sedlo Príslop, 916 m.n.m.
Vrátna dolina, Slovensko

Po úspešnom zdolaní niečo málo viac ako 4 kilometrovej prechádzky s prevýšením viac ako 280 metrov sme sa vybrali schladiť sa konečne aj my do blízkeho horského potôčika, pri ktorom sme kempovali.

Nasledoval čas obeda, kedy sme vytiahli varič a spravili si len na rýchlo Encián na panvici, pobalili a pokračovali v ceste smer Liptov.

Cesta bola príjemná, rýchla po diaľnici. Ako prvú zastávku sme mali obchodné centrum na doplnenie zásob jedla, keďže sme vedeli, že budeme mať každý deň presun tak sme nechceli so sebou zbytočne brať veľa jedla aby sa náhodou nepokazilo. Z obchoďáku v poobedných hodinách sme to mali namierené priamo na Liptovskú Maru. V aplikácii Park 4 Night sme mali nájdený jeden spot a tak sme vyhliadkovou cestou okolo Mary zamierili na spot. Už počas cesty sme vedeli, že nájsť miesto, kde sa bude dať zaparkovať s autom a mať prístup k vode bude viac než náročné. Cestu lemovali zaparkované autá a davy ľudí kráčajúc k autu. Po príchode k spomínanému miestu nás čakal prudký blatový zráz medzi stromy. Auto sme nechali na kraji cesty ako ostatní kúpajúci sa a vybehli sa pozrieť čo nás čaká. Cesta vyzerala byť zjazdná – teda dole v pohode, hore možno s ťažkosťami ale nič čo by Quido nedal. Ale … ale miesto bolo obsadené pravdepodobne rybárni a stanmi. Tak nič, nevyzerali, že by sa chystali opustiť toto azda jediné miesto s ako takým prístupom. Nastúpili sme a pokračovali ďalej okolo jazera, cestou sme našli ešte dve možné odbočky, skúsili no neúspešne. Buď tam bola rampa alebo zákazová tabuľa s dodatkovou, že sa jedná o súkromný pozemok – a tak vyzerá celá Liptovská Mara.

Sklamaní sme tak hodili do navigácie Jasnú a vybrali sa skúsiť šťastie tam. Cesta hore do Demänovskej doliny bola na prekvapenie prázdna. Vyhliadnuté parkovanie sme nemali, spoliehali sme sa, že zaparkujeme niekde pod lanovky ako tomu bolo noc pred tým. Avšak omyl. Jasná nie je Vrátna a všetky parkoviská mali či už zátarasu „Súkromný pozemok“ alebo rampu, kde trebalo platiť. A tak o niečo viac sklamaní a zúfalí sme otvorili Park 4 Night spoliehajúc sa, že aspoň tá nám pomôže. Aj sa tak stalo a tá nám ukázala malý park plac na Bielej Púti, teda pod príjazdovou cestou, kde sme boli celú noc sami.

Večer sme absolvovali krátku prechádzku a pobrali sa na večeru, rýchly cvak nočnej oblohy a spať….